Sex má byť hlavne o radosti

Ženy majú rady sex rovnako ako muži. Rozprávate sa o ňom niekedy s priateľkami? Prečo si niektoré neužívajú milovanie naplno, prípadne sa na sex nejako extra netešia? Prekvapivo často  nejde o nezaujímavú techniku či nesúlad medzi partnermi, ale o to, čo nastane potom. (A nie, nejde o výchovu spoločných detí.)

Veľa žien po divokej noci (alebo po divokom milostnom týždni, bravó!) zažije vytriezvenie v podobe nepríjemného pálenia v lone, svrbenia pošvy alebo dokonca vaginózy.

Sedem z desiatich žien aspoň raz za život prekonalo vaginálny zápal a hoci príčiny sú rôzne (od užívania antibiotík, cez cukrovku až po problémy s hygienou), jedným z najčastejších štartérov je práve to, čo by im malo priniesť radosť – sex.

Môže to byť nárast sexuálnej aktivity, zmenu partnera alebo hoci aj nešťastnú súhru viacerých faktorov – hoci aj veselé obdobie, keď sa viac odviažeme s jedlom, pitím a posteľnými radovánkami.

Tak či onak, zrazu milovanie prestane byť aktivitou, po ktorej ženy túžia a stane sa vecou, ktorej sa radšej vyhýbajú. Pritom dať veci do poriadku je ľahšie, než sa zdá.

Vagína je ako mikrokozmos – ekosystém, ktorý potrebuje vyvážený pomer zúčastnených a hlavne, dobre fungujúci obranný systém. Za normálnych okolností si ženské telo poradí samo – udržuje optimálne prostredie, v ktorom sa jeho vlastná armáda postará o možné napadnutia, postaví si vlastné ochranné múry pred potenciálnymi útočníkmi.

Ak je však ženské telo oslabené – stresom, ochorením, zmeneným pomerom hormónov – udržiavať komplikovaný mechanizmus v dokonalom pochode je ťažšie.

Z prieskumu dánskej spoločnosti Bifodan vyplynulo, že 75 % žien prekonalo aspoň raz za život vaginózu. Čo ochránilo tých 25 %, ktoré tento problém nikdy nemali?

Prekvapivo, spomínanú štvrtinu šťastných netvorili mníšky, ktoré nikdy neužili žiadne lieky. Nešlo ani o ženy s výnimočne silnou imunitou. Zárukou, že sa žena vyhne vaginálnemu zápalu, teda nie je stopercentná abstinencia. (Hoci monogamia a dobré zdravie môžu znížiť riziko vaginózy.)

Vaginálny zápal môže vzniknúť aj ako jeden z dôsledkov tehotenstva, onkogického ochorenia alebo trebárs banality ako silná menštruácia.

Dánov teda zaujímalo, čo chráni približne štvrtinu všetkých žien pred zápalmi podbruška?

Ukázalo sa, že v konečnom dôsledku na to môže mať výrazný vplyv niektorých lactobacilov. Dáni zistili, že baktérie vagíny možno rozdeliť na 5 typických ekosystémov. Podľa toho, ktorý z nich dominuje, je žena viac alebo menej odolná a náchylnejšia na infekciu pošvy.

Vo vagíne sa nachádzajú 4 špecifické druhy lactobacilov: Lactobacillus Gasseri, Lactobacillus Crispatus, Lactobacillus Jensenii a Lacotbacillus Iners. Ich spoločnosu vlastnosťou je, že majú špeciálne kontaktné molekuly, ktorými sa dokážu napojiť na bunky vaginálnej sliznice. Medzi týmito štyrmi druhmi lactobacilov sa nachádzajú kmene, ktoré majú ďalšiu výbornú vlastnosť: počas života vyrábajú kyselinu mliečnu a peroxid vodíka. Tá prvá vytvorí v pošve kyslé prostredie (to demotivuje škodlivé baktérie) a jemná koncentrácia peroxidu vodíka zasa prostredie prirodzene dezinfikuje, čím otravné škodliviny úplne zlikviduje.

A najlepšie na tom je, že samotným lactobacilom kyselina mliečna ani peroxid vodíka neškodia. Nejde teda o to, či má vagína tú „správnu“ kyslosť (kedysi sa to udávalo v rozmedzí 3,8 – 4,5 pH). Ide o to, či má dostatok tých správnych lactobacilov! Tie totiž dokážu nastoliť kyslosť aj dezinfekciu bez nejakých vedľajších účinkov.

Kedy je vhodné dodať telu takéto špecifické lactobacily? Jednak v rámci liečby akútneho zápalu, ale tiež preventívne (samozrejme, vo výrazne miernejšej frekvencii), ak žena očakáva výraznú zmenu – vášnivú noc alebo medové týždne, dovolenku, v ktorej väčšinu času strávi vo wellnesse alebo v bazéne a podobne.